Dzurinda: Štít proti ruským náletom na Ukrajine by mal zahrňovať aj Slovensko

Zrejme z tohto dokumentu vychádza návrh nemeckých poslancov, podľa ktorého by sa súčasťou takejto protivzdušnej iniciatívy malo stať aj Slovensko. Bývalý premiér sa pre Štandard v odpovediach zaslaným emailom vyjadril, či by sa podľa neho do takéhoto projektu mala naša krajina zapojiť a či by tento krok významne nezvýšil riziko priameho zapojenia sa Slovenska do vojny s Ruskom.

V dokumente Ukraine’s Euro-Atlantic Future: Paving the path to peace & security [Euroatlantická budúcnosť Ukrajiny: Vydláždenie cesty k mieru a bezpečnosti, pozn. redakcie], ktorý ste podpísali, pri návrhu vytvoriť rozšírený protivzdušný štít na západnej hranici Ukrajiny Slovensko priamo nemenujete. Nemecký návrh, ktorý Slovensko spomína, sa však na váš dokument odvoláva. Aký je váš postoj, pokiaľ ide o zapojenie Slovenska do vytvorenia takéhoto štítu?

Výrazom mojej starostlivosti o bezpečnosť Slovenska bol náš vstup do NATO pred dvadsiatimi rokmi. Slovensko tým získalo – metaforicky vyjadrené – nad sebou bezpečnostný dáždnik. Vojna Ruska proti Ukrajine a front postupujúci na západ nastoľujú otázku, ako tento metaforický dáždnik premeniť na reálny bezpečnostný štít. Ak Aliancia takýto štít na svojom východnom krídle vybuduje, bude to pre bezpečnosť Slovenska len dobré. Technickú stránku takéhoto štítu (teda aké systémy budú nasadené a kde) musia riešiť vojaci. Z politického hľadiska by som považoval za dobré a výhodné, ak by takýto bezpečnostný štít prikrýval aj Slovensko.

Aké by boli dôsledky tohto kroku? Nehrozilo by, že by sa významne zvýšilo riziko zapojenia Slovenska a ďalších členov východného krídla NATO do vojny na Ukrajine?

Určite sa zhodneme, že Slovensko a naši spojenci v EÚ a NATO podporujeme obeť vojny, teda Ukrajinu, pred agresorom, ktorým je Rusko. Ani EÚ, ani NATO sa nechcú zapájať do vojny. Sme však povinní a je aj v našom záujme pomáhať Ukrajine. A hlavne starať sa o našu vlastnú bezpečnosť. Žiaden náš krok nebol a nebude útočný, agresívny. Aj opatrenia navrhnuté medzinárodnou skupinou, ktorej som členom, sú vyslovene obranného charakteru. 

Nepovažujete takýto scenár za nový variant vytvorenia takzvanej bezletovej zóny, ktorý v minulosti už odmietol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg?  

Toto je skôr otázka pre vojaka ako pre politika. V diskusiách so skúsenými vojakmi som však počul názor, že bezletová zóna by bola účinná iba vtedy, ak by spojenecké lietadlá získali vzdušnú prevahu, čo by mohlo znamenať, že by museli udrieť na odpaľovacie raketové zariadenia vo vnútri Ruska. Priestorovo obmedzený a limitovaný bezpečnostný štít má odlišný charakter, i keď k paralele s istou formou bezletovej zóny môže zvádzať.

Rovnako v dokumente navrhujete vyslanie misie vojakov NATO, ktorí by priamo na území Ukrajiny pomáhali s výcvikom ukrajinských síl a opravou techniky. Čo by nasledovalo, keby sa takáto misia stane terčom ruského útoku? Malo by NATO v takom prípade vojensky reagovať?

K priamemu ohrozeniu takejto potenciálnej misie NATO by dôjsť nemalo. Aj preto sme prišli s myšlienkou bezpečnostného štítu na západe Ukrajiny, respektíve východnom krídle NATO. 

Aká je podľa vás šanca, že krajiny NATO tieto navrhované kroky aj podniknú?

To posúdiť dostatočne presne nedokážem. Ale som si istý, že takto by to ďalej na Ukrajine ísť nemalo. Dnes máte na portáli zaujímavý článok s nadpisom: „Prečo dnes nie je v záujme Ruska ukončiť vojnu“. Áno, Rusko nechce ukončiť vojnu, Rusko nechce mier, Rusko nechce rokovať. Západ musí pomôcť Ukrajine do takej miery, aby Rusko chcelo alebo muselo rokovať. Pozorujem, a to tak v Európe, ako i USA, že Západ si to uvedomuje a chce byť vo vojne aktívnejší v tom zmysle, aby zabíjanie ľudí čo najskôr prestalo.

Čo, naopak, podľa vás hrozí, ak k prijatiu týchto návrhov nedôjde?

Dlhá, bezútešná vojna s obrovským počtom zmarených ľudských životov a ľudských tragédií. S veľmi vážnymi geopolitickými a bezpečnostnými dôsledkami, najmä pre Rusko. Aj preto by Rusko malo agresiu zastaviť a vyjadriť vôľu rokovať. 

V dokumente navrhujete, aby sa Ukrajina stala členom NATO do roku 2028. Mala by sa stať členom Aliancie aj vtedy, ak budú ruské vojská stále na jej území? 

Nie, tá interpretácia je chybná. Do júla 2028 navrhujem stanoviť „timeframe“, teda časový rámec, kedy Ukrajina vstúpi do NATO. Ale samotný dátum vstupu nenavrhujeme a dokument ho neobsahuje.

Rozhovor sa uskutočnil emailovou formou.